KONTAKTY
TOVAR V AKCII
NAJPREDÁVANEJŠÍ
07. 10. 2015
Cesta srdca
Sú chvíle, keď si pripomeniem svoju cestu.
Len tak, aby som nestratila svoj smer. Pretože občas vybočím, zabudnem a neviem sa nájsť. Vtedy hľadám chybu vo všetkom okolo seba. Nič ma neteší, slnko nesvieti a aj tie straky za oknom sú príliš hlasné.
Pre mňa bola a je cesta do Santiaga niečo veľmi osobné a dôležité.
Odchádzala som v čase, keď som robila prácu, čo ma nenapľňala, poslúchala všetkých okolo, len nie seba a bola ubolená životom.
Rozhodnutie ísť pešo naprieč Španielskom bolo spontánne.
Nikdy som od problémov neutekala. Avšak vtedy som musela odísť na chvíľu bokom.
Pozrieť sa na seba a na svet z iného uhla.
Bola to zvláštna cesta. Každý deň malý zázrak. Skvelí priatelia, čo kráčajú, smejú sa či plačú s vami. Cudzinci, čo želajú šťastnú cestu a usmievajú sa od ucha k uchu.
Skoré rána naplnené čerstvým vzduchom a mokrou trávou.
Príroda, ktorá často hojila unavenú myseľ a oči. Čistá voda, chutné jedlo, posteľ a sprcha získali na hodnote.
A dobré topánky sa stali čarovnými sedemmíľovými čižmami.
Raz som sa stratila, ale v pravú chvíľu sa objavila babička a ukázala správny smer.
Tu je zopár skúseností, ktoré považujem za dary vo svojom živote a pripomenula som si ich tam, ďaleko od všetkých.
Nesúďte podľa vzhľadu či konania. Aj ten najväčší chudák prišiel do Santiaga a niesol svoj vak plný bolestných spomienok sám.
Keď niekomu ďakujete či ho zdravíte, pozerajte sa mu do očí. Úsmev spája jednoducho a silno.
Nebojte sa. Robiť rozhodnutia so strachom, vás len oddeľuje od seba samých.
Neponáhľajte sa. Do cieľa prídete tak či tak.
Užívajte si cestu. Pozerajte sa okolo seba. Vnímajte prírodu a seba v nej.
Počúvajte svoje ja a pozorne načúvajte svojim milovaným.
Pomáhajte druhým, ak máte možnosť. A nečakajte za to nič. V pravú chvíľu sa vám to vráti. Ale z úplne inej strany a v inej forme.
Viem, všetky tieto vety znejú ako klišé.
Ako statusy, čo tak radi zdieľame. Ale neriadime sa nimi. Nežijeme ich. Prečo? Asi nevieme byť sami so sebou v kontakte. Nevieme sa stíšiť.
Mne sa to podarilo na 10 dní. Zžila sa s týmito posolstvami. Konala podľa nich úplne prirodzene a nenútene. Navždy ostali v mojom vnútri zapísané. Žiadna príručka vás to nenaučí, pokiaľ tak nebudete žiť. Som vďačná, že som zvládla túto cestu. Prekonala samú seba, aby som pred katedrálou zistila, že som zase len na začiatku. Že na konci sveta vo Finisterre El camino pokračuje.
Presne o tom je táto stránka omaľovávanky.
O ceste podľa vášho srdca. Buen camino :)
