Mágia menarché

Nie je tomu tak dávno, čo sme pustili do sveta balíček k menarché. Magickú sviečku od Agaphe s omaľovánkou odo mňa. A viete čo? Ženy nie sú pripravené ( česť výnimkám) na takéto dary pre seba či pre svoje dcéry. Vnímali to rôzne. Presne tak ako im tento červený dar bol odovzdaný. Ako nutné zlo, vďaka ktorému môžu porodiť dieťa. Bolestivé krvácanie, potupné schovávanie sa, či dokonca facku od vlastnej mamy. Dobre čítate, celá moja bytosť sa zachvela a rozplakala. Viem, že ja chcem dať svojej dcére viac ako len návod na používanie vložky či skonštatovanie, že odteraz možem otehotnieť.

Moja maminka bola dojatá aj ocino. Vystískali ma, ale ja som nechápala, prečo mám byť šťastná. Cítila som sa mizerne. A vlastne každý ďalší mesiac. Prešlo veľa rokov. Stretla som či zažila výnimočné ženy, ktoré boli krásne ukotvené vo svojej ženskosti. Alebo naopak úplne zničené svojím poslaním byť ženou. Prečítala knihy a prišli ku mne rôzne vnemy či informácie o menštruácii. Zmenila svoje nastavenie k telu a začala viacej ľúbiť samú seba. A potom som porodila našu dcérku. Stala sa matkou. Obrovský skok, ktorý som takmer neustála. :) ale vďaka nej stále rastiem aj ja.

Občas sa pýta, a kontroluje ma na wc: "maminka, už máš krvičku?" A ja jej úprimne odpovedám a vysvetľujem, že ma to nebolí, že je to v poriadku. Nemôžem sa schovávať. To prosto nejde. Je to dieťa, ale vidí a vie často viac ako my dospelí.

Chcela som nafotiť do eshopu omaľovku so sviečkou. Rozložila som si zátišie na gauči, sviečku opatrne odbalila a išla som fotiť. Najprv mi Muffin rozbila aranžmá, potom mi zašlo slnko. A keď už som mala konečne všetko nastavené, robotníci (čo prišli zatepľovať dom) mi zastreli okno. ach. Miška kontrolovala kamienky a vtom, že chce ísť cikať. Ok. Poďme. Už je to jedno. Prerušila som započaté dielo a vyšla z izby. Kým som umývala šerblík, poprosila som ju, aby nič nechytala, lebo už pelášila do obývačky. 

Prvé, čo vzala do rúk, bola menarché sviečka a z obrázku zotrela glitre drobným prštekom. Nahnevala som sa, nakričala. V očkách sa jej usídlil smútok. " je mi to ľúto" a zvesila kútiky úst.

A vtedy mi to došlo. Ako sa cítime ako dievčatá, ktorým nik nepovedal o čom je menarché, aký je to duchovný dar, čo nás čaká každý mesiac. Ostaneme zaskočené, ubolené a nahnevané, že nám niekto nedal resp. vzal tú magickú chvíľu. Hnev v nás ostane a spôsobí nemalé škody na našom živote ženy. Pri krásnom rituále či dôvernom rozhovore sa môže naše telo zmeniť z dievčaťa na ženu, naša duša sa ukotví v kráľovnej. Ale teraz trblietky zmizli a aj kúzlo tej chvíle.

Objala som Mišku. Ten hnev nebol pre ňu. Patril mojej duši. Ako s tým budem pracovať ďalej je len na mne.

Verím, že príde čas, keď ženy uskutočnia pre svoje dcéry krásny prechod-prerodový rituál po prvej menštruácii. Dievčatá budú pripravené a celý ich život sa bude krásne odvíjať od tohoto okamihu s láskou. Stanú sa ženami bez okov a strachu, bez myómov či tabletiek na bolesť, zdravé a plné radosti :)