Šťastná a spokojná žena

Šťastná a spokojná žena

Približne v roku 2013 som hľadala, čo by som mohla robiť ako svoj "projekt". Niečo, čo by ma bavilo, robilo šťastnou, pomohla druhým a zarobila aj peniažky. Bola som zo seba sklamaná, že som nič neobjavila. Veľa nápadov, ale žiaden taký, čo by sa mi pri pomyslení naň, srdce rozbúchalo.

Išla som spať s tým, že jediný najbližší projekt je dieťa. Skutočne. V tej chvíli som bola už tehotná. Počas posledných mesiacov pred termínom pôrodu, som mala potrebu tvoriť, obklopovať sa farebnými obrázkami či sa len tak prehŕňať a triediť korálky. Pri kreslení a maľovaní som sa uvoľnila. Vrátila sa som sa k sebe samej. Vzniklo veľa pekných kresbičiek.

A keď sa narodila dcérka, moja túžba kresliť narástla. Ale nedalo sa. Bol tu malý človiečik, ktorý si vyžadoval moju prítomnosť na 100%. A ja som sa snažila zo všetkých síl, byť skvelou a úžasnou mamou. Zablokovala som sa ja sama. Hnevala sa na všetko, všetkých, na celý svet.

Šťastná mamička som skutočne nebola. Pri zaspávaní sa mi zjavovali nádherné obrazy, chcela ich zachytiť na papier, ale... Nebol čas ani sily. Na nejaký čas nič nefungovalo.

Zdravie, vzťah, peniaze boli na bode mrazu a vnútorne úplne rozbitá.

Po rozhovoroch s kamarátkou som pochopila, že sa to deje, aby som sa zase niekam posunula. Je v poriadku, že sa to pokazilo. Hnev opadol a zobrala som do rúk vodové farbičky od manžela.

Len tak pri baterke na posteli som maľovala. A ráno žasla, aké farby vznikli.

S myšlienkou na omaľovávanky som sa pohrávala už pár mesiacov (je skvelé mať kamarátky, ktoré vás inšpirujú a povzbudia). Nápad, čo budú zobrazovať prišiel v noci pri písaní si so ženami v rámci skupiny Čo dokáže mama.

Prvá skica ma tak nadchla, že som sa s ňou hneď podelila s ostatnými mamičkami. Byť odvážnou s dušou dieťaťa, vstať a vyliezť na vrch šmykľavky a nebáť sa. Spolu so mnou môžu ženy tvoriť, maľovať a farby podľa intuície vyberať. Všetko zrazu dostalo iný rozmer.

Tešila som na na chvíľu, keď malá zaspí a odcucne sa. A ja budem zase maľovať.J Nesmierna radosť ma napĺňala, keď som ich hotové ukázala manželovi.

Som späť. Žena. Sama sebou. Šťastná a spokojná.

Neváhajte dať vedieť, čo tvoríte. Nečakajte na správnu chvíľu. Je super, že môžete každý deň začať niečo nové. Prikladám fotku 1. škice a jej novú podobu po pár mesiacoch. Nebola hotová ani dokonalá. Ale ukázala som ju svetu. :)