Tri grácie - sestry

Keď som kreslila túto stránku, podvedome som si spomenula na svoje rodné mesto Dunajskú Stredu. V centre pred kultúrnym domom je tiché súsošie žien uprostred fontány.

Zažili si a videli za tie roky, čo tam stoja, veľa udalostí.

Tri grácie boli posprejované, fľakaté, ovešané stuhami, začmudené novoročnými petardami, pokazené, opravené, suché či mokré, zasnežené či rozkvitnuté .

V mojom srdci však nesmierne dôležité a nádherné. Sú pokojné, ale pripravené tancovať.

Nahé bohyne. A práve ich nahota ma ako dievča nesmierne fascinovala.

Byť v kruhu ostatných žien nahá a divoká.

Po mnohých rokoch sa mi niečo podobné podarilo zažiť aj na vlastnej koži. Bola som súčasťou ženských kruhov. Veľmi posilňujúci a očisťujúci zážitok. Kto sa toho bojí, neodolá. Aj tak pôjde. Vie, že to potrebuje.

Je oslobodzujúce byť v kruhu žien, ktoré prežívajú to isté alebo prežili podobné. Žiadna nesúperí, nesúdi, nerieši ostatné. Sme tam ako sestry. Ako jeden liečiaci celok.

Je tam dovolené kričať, či mlčky sedieť a plakať. Môžem tam zažiť pocit absolútneho ticha vo svojom vnútri, keď všetky tancujú podľa svojho srdca. Môžem stonať, vyť aj plakať, keď sa derú emócie von. Je tam dovolené s láskou prijať, kým som a objať sa.

V bezpečí kruhu smiem ponechať svoje zranenia, strachy a túžby.

Aby som sa očistená, šťastná a uvedomená mohla vrátiť k svojmu mužovi.

Je smutné, že sme zabudli tancovať. Ženy zbožňujú tanec. Keď tancujú, narastú im krídla. Rozvíria stojatý vzduch a vody okolo nich.

V tej chvíli sa strácajú rozdiely, žiadna nie je chudá či tučná, s malými prsiami či veľkými bokmi. Telá prestanú existovať.

Ostane len čistá pulzujúca energia. Krásne farby našich očistených duší.

Tak to je. Taký je tanec žien.

Tri grácie - sestry

Páči sa Vám článok?